Mediální proroci: Chceš informácie na webe ? A zaplatíš ?

Chceš informácie na webe ? A zaplatíš ?

Fenomén internetu sa väčšine užívateľov spája s jedinečnou možnosťou získania bezplatných informácii, faktov, fotiek, názorov až sa stáva, že je tam toho toľko až ľudia začnú mať pocit, že kupovanie novín je pre nich zbytočné a noviny ako také im už nemajú čo ponúknuť. Tento všeobecne prevládaný názor nám môže potvrdiť aj to, keď sa pozrieme na štatistiky predaja denníkov alebo týždenníkov. Štatistiky hovoria jasne - od roku 2008 začal klesať predaj denníkov, ktorý neustále pokračuje. V reálnych číslach vzťahujúcich sa k roku 2012 klesol počet predaných denníkov o 105 tisíc v porovnaní s rokom predchádzajúcim, čo znamená pokles o 9%.[1] Väčšina redaktorov, šéfredaktorov a majiteľov mediálnych domov sa doteraz tomu trendu len prizerá, bez toho aby objavili kľúč k tomu ako túto situáciu zvrátiť a začať znovu zvyšovať zisky.

Zvýšený dopyt po internetovom spravodajstve priniesol skvalitňovanie webových stránok spojených s rôznymi denníkmi, ponúkajú spravodajstvo, analýzy, komentáre, prakticky všetko, čo by ste našli v ich tlačenej verzii a to dokonca zdarma. Vydavatelia, vedomí si tejto neudržateľnej situácie, začali podnikať kroky pre opätovné zatraktívnenie tlačených novín; práve preto si na internete z niektorých článkov prečítate iba časť a zvyšok nájdete v tlačenej verzii, alebo vám na Facebook prípadne Twitter zavesia upútavku na nové číslo. Všetky vymenované spôsoby sú kombinácie a snahy o prepojenie „nových“ médii – napr. facebook & twitter a starých médii – tlačené noviny, no udržateľnosť a ziskovosť tohto konceptu je otázna.

Zdroj : Ekonom

Vyššie popísaný spôsob, ale nie je jediná reakcia, ktorú manažéri novín našli na novovzniknutú otázku kombinácie nových a starých médií. Stále častejšie sa stretávame na webe s obsahom, ktorý je platený. Buď ide o články, ktoré si môžete prečítať v tlačenom médiu a za poplatok na webe alebo sú to správy ktoré v tlačenej podobe nenájdete, ale ich čitatelia ich oceňujú natoľko, že sú za ne ochotní platiť.

Inšpirácia zo Slovenska : projekt Piáno

Piáno je v stredoeurópskych krajinách prvý projekt, ktorý sa odvážil vytvoriť platformu, vďaka ktorej si môže čitateľ za malý poplatok, ktorý bol v dobe spúšťania serveru 2,90 eur, dnes je to 3,50eur, kúpiť mesačný prístup k platenej časti slovenských denníkov alebo týždenníkov. Tento priekopnícky projekt, ktorý bol spustený dňa 2.5.2011 s veľkým napätím sledovali všetky väčšie zahraničné média[2], ktoré by sa v prípade jeho úspechu radi inšpirovali. Momentálne si predplatiteľ Piana môže prečítať články z 2 slovenských denníkov, 5 týždenníkov a sledovať archív TV JOJ, ktorá patrí medzi jedny z najväčších slovenských televízií. Všetky databázy sú čitateľovi sprístupnené za jeden paušálny poplatok. Podľa dostupných informácií[3] každé zapojené médium získa v prípade zapojenia sa do Piana 1,1centu za jedného užívateľa svojho webu a v participácii na projekte plánujú pokračovať aj v budúcnosti, preto s odstupom času môžeme tento projekt hodnotiť ako úspešný, čomu nasvedčuje aj rozhodnutie o expanzii do Slovinska, s rovnakým know-how, ale vyššou cenou predplatného. Na hodnotenie o úspechu alebo neúspechu si však ešte musíme počkať, Piano tam funguje len niečo vyše roku.

Platené internetové denníky

Prvým výhradne internetovým denníkom, ktorý začal ponúkať informácie na webe je denník Insider.[4] Vychádza každý pracovný deň o 16 hodine, jeho redaktori zisťujú, triedia a komentujú najdôležitejšie kľúčové udalosti dňa, nepodávajú správy typickým agentúrnym spôsobom. Jeho cena je nižšia než cena bežnej periodickej tlače prístup na jeden deň stojí 9kč, mesiac 190kč, rok 990kč. Ekonomické výsledky denníku ako celku nie sú dostupné, denník patrí skupine Centrum.

www.denikinsider.cz

Ďalším z nových konceptov v prístupe k médiám sú platené weby, ktoré ponúkajú informácie len na internete, sľubujú exkluzivitu, rýchlosť a jedinečnosť informácií. V Českej republike nájdeme hneď 2 príklady – web Motejlek.com a Borovan.cz.

Prvým, unikátnym a prelomovým projektom bol Motejlek.com, ktorý má 2 vlastníkov – Miroslava Motejlka (66%) a Ondřeja Tomka (34%). Správa celého webu je v rukách 2 ľudí – Miroslava Motejlka a Petra Skočdopole. Prinášajú informácie zo všetkých odvetví biznisu, väčšinou priamo od zdroja, stavajú na kvalite namiesto kvantity a reagujú veľmi pohotovo. Ďalej každoročne zostavujú rebríček najbohatších Čechov a Slovákov s majetkom nad 1mld.kč.

Veľmi dobrým príkladom prepojenia nových médií je práve komunikácia Miroslava Motejlka na Facebooku a Twitteri, kde nielen upozorňuje na svoje nové články, ale aj diskutuje so svojimi čitateľmi a priaznivcami; z konverzácií je zrejmé, že sa s časťou jeho čitateľov pozná osobne, dokonca niekedy zverejňuje na svojom webe články, ktoré napísal jeho čitateľ. Popularitu na sociálnych sieťach má nespornú a je vidieť, že ľudom sa tento koncept a forma komunikácie p. Motejlka páči, jeho profil má viac ako 5800 fanúšikov na FB a viac ako 2600 nasledovateľov na Twitteri, čo sú na české pomery veľmi slušné čísla.

Zdroj : Facebook

Základnou otázkou pri spúšťaní serveru typu Motejlek.com bola nepochybne ziskovosť. Ročné predplatné pre jedného užívateľa je 14tis.kč, čo by sa mnohým mohlo zdať príliš. Motejlek.com však cieli na vysoko bonitnú business klientelu, ktorá vyhľadáva informácie, ktoré on ponúka a za ich exkluzivitu sú ochotní zaplatiť. Problém na prijímovej strane podľa slov väčšinového vlastníka nenastáva a zisk za rok 2012 prekročí 3 mil.kč[5] čo ešte zvýrazňuje unikátny koncept a dobre nastavený business plán vlastníkov.

Posledným projektom, ktorý je potreba spomenúť je web borovan.cz[6]. Aleš Borovan je bývalý redaktor Hospodárských novín a denníku E15 na svojom webe ponúka showbusinessové správy a informácie z oblasti internetového, mediálneho a telekomunikačného priemyslu. Koncepčne je tento projekt veľmi podobný webu motejlek.com, ale cieli na iných užívateľov a rovnako má tomu aj prispôsobené ceny za štvrťročné predplatné uživateľ zaplatí 3999kč, polročné 5999kč a ročné 8999kč. Na ekonomické výsledky si však budeme musieť ešte počkať, kedže web vznikol ten tento rok.

V predchádzajúcich odstavcoch som sa snažila zhrnuť reakcie redaktorov, manažerov a vlastníkov médií na prepájanie internetu ako média s tradičnými tlačenými periodikami, je jasné, že cesta k udržaniu alebo zvýšeniu zisku a vysporiadania sa s problémom spôsobeným „pretlakom“ informácií na webe, čo vyúsťuje do nižších predajov novín nie je len jedna, ale až čas ukáže ktorý z nich sa vydal správnym smerom a kto smeruje do slepej uličky.