Koho si predstavujeme, že nás na Twitteri počúva? A kto tak naozaj aj robí?

Vzťah užívateľov sociálnych sietí a publika, naše predstavy o našich pozorovateľoch, fanúšikoch, priateľoch. Pre koho vlastne píšeme na internete? A počúva nás vôbec niekto? A chceme vôbec, aby nás počúvali? Pri spracovaní tejto témy som si uvedomil, ako málo premýšľam(e) nad publikom, pre ktoré píšem(e) na sociálnych médiách. Výskumu na túto tému sa ujali dve výskumníčky, ktoré sa zameriavajú na mládež a jej správanie na internete.

Alice E. Marwick

Marwick absolvovala bakalárske štúdium na Wellesley Collage, magisterské štúdium na University of Washington a doktorát si robí na New York University, na oddelení médií a kultúry. Taktiež je výskumníčkou v Berkman Center at Harvard, kde sa špecializuje na výskum mládeže a jej používanie internetu.

Danah Boyd

Boyd je výskumníčkou Microsoftu a odbornou asistentkou na Harvad University. Prešla si viacerými prestížnymi školami ako Brown University, MIT Media Lab alebo Berkeley. Zameriava sa hlavne na mládež a ich vzťahy, identitu a kultúru na sociálnych sieťach. V roku 2009 bola vyhlásená za jednu z najvplyvnejších žien vo svete technológií.

Užívatelia

Pri bežnej komunikácií z očí do očí, sa prispôsobujeme osobe, s ktorou komunikujeme. Volíme iný slovník, inú sebaprezentáciu. Rozlišujeme rozhovory s priateľmi v bare, večeru s rodinou alebo pracovný pohovor. Rovnaké pravidlá platia aj pri on-line komunikácií. Väčšina užívateľov internetu, či už sú to blogy, emailová komunikácia alebo sociálne siete dbá na spôsob komunikácie a má určitý zmysel pre publikum.

Predstava o publiku

Interpersonálna komunikácia jasne definuje, s kým komunikujeme. Sú to ľudia, na ktorých sa pozeráme a sú okolo nás. Na internete tieto hranice odpadávajú. Publikum nie je oddelené a môžme ho nazvať neobmedzeným. Ale užívatelia sa často správajú tak, ako keby malo hranice. Pre zlepšenie našej komunikácie by sme mali svoje publikum viac špecifikovať, aby sme mohli zvoliť vhodný štýl a jazyk našej prezentácie. Môže sa totiž stať, že predstavy o našom publiku sú úplne odlišné od reality.

Príkladom môže byť osobná webstránka alebo profil. Prezentácia samých seba na internete býva veľmi limitovaná. Môžme ju označiť akovysoko kontrolovanú sebaprezentáciu pri optimálnych podmienkach. Kladieme veľký dôraz na to, čo publikujeme, napríklad gramatické chyby uberajú na našom statuse. Naopak, zdieľanie populárnych virálnych obsahov môže zvyšovať záujem o našu osobu.

Čo by ste (už) mali vedieť o Twitteri

Twitter je mikroblogovacia sociálna sieť. Vznikla v roku 2006, avšak masovo sa rozšírila až medzi rokmi 2008-09. Na Twitter sa dodnes zaregistrovalo okolo miliardy užívateľov, aktívna je ale len štvrtina z nich. Sociálna sieť Twitter bola pôvodne vynájdená pre používanie cez mobilné telefóny a mala ľudí viesť k tomu, aby sa vyjadrovali stručne. Obsah vašej správy, tweetu, je preto limitovaný na 140 znakov. Pri písaní tweetu odpovedáte na otázku "Čo sa deje?" Okruh ľudí okolo vás je rozdelený na tých, ktorých "sledujete vy" (following) a tých, ktorý "sledujú vás" (followers).

Twitter a publikum

Pokiaľ nemáte privátny účet na Twitteri, všetok obsah, ktorý publikujete je verejný, výnimku tvoria osobné správy, tzv. direct messages (DMs). Môžme teda povedať, že "verejnosť" je jednou z jeho hlavných čŕt. Zásah vašich tweetov znásobuje aj funkcia retweet – používatelia prepošlú ďalej vaše tweety, v ktorých vám môžu, ale nemusia označiť ako zdroj. Ako dobrý príklad poslúži porovnanie s najrozšírenejšou sociálnou sieťou Facebook. Na Facebooku označujeme svoje publikum ako priateľov, ktorým schvaľujeme, čo z našich príspevkov uvidia. Na Twitteri môže váš príspevok vidieť prakticky ktokoľvek. Vyberáte si len, koho budete sledovať vy. Zaujímavý je aj nepomer ľudí, ktorých sledujeme, a ktorí sledujú nás.

Výskum

Výskum bol zameraný na užívateľov Twitteru, na obsah, ktorý na svojich profiloch publikujú a na ich publikum. Marwick a Boyd sa priamo pýtali užívateľov. Buď ich followerov alebo vybraných vplyvných užívateľov Twitteru. Všetky účty boli verejné, ale mená účtov sú zverejnené len pri vplyvných užívateľoch.

• Koho si predstavujete, že číta vaše tweety?
• Pre koho tweetujete?
• Čo pre vás znamená byť autentický?
• O čom by ste netweetovali? Ktoré témy sa nehodia na Twitter?

Prieskumu sa zúčastnilo s 226 odpoveďami 181 užívateľov Twitteru.

Pre koho teda tweetujeme?

Užívatelia sa pri tejto odpovedi delili na dve skupiny. Tí s nižším počtom followerov hovorili väčšinou o priateľoch, niektorí spomínali samých seba. Prispievanie na sociálnu sieť je pre nich niečo ako denník, osobný priestor. Druhá skupina, s veľkým počtom followerov, ktorí sa zvyknú označovať ako mikro-celebrity, hovorili o fanúšikoch. Tí si vytvárajú osobný branding, v prvom rade im ide o sebaprezentáciu. Ich tweetovanie má určitú taktiku a stratégiu, snažia sa udržať si svoje publikum. Niekedy je možné naraziť aj na "ideológiu publicity", keď sa užívatelia snažia zverejniť hocičo, len aby pritiahli pozornosť.

-Odhadujem, že tweetujem pre svojich priateľov, fanúšikov... a rozprávam sa sám so sebou.

-Pre seba. Je to MÔJ Twitter účet a preto je väčšinou o mne.

Čo sa týka adresnosti, môžeme porovnať Twitter s e-mailom, pri ktorom vyplňujeme „kolonku“ "pre", zakiaľ tweety sú prístupné pre všetkých. E-mail je vo väčšine prípadov súkromný a tweet verejný.

Ideálnym príjemcom tweetov je osoba, ktorá je podobná im.

-Pri tweetovaní si predstavujem miestnosť plnú priateľov. Ľudí, ktorí čítajú moje tweety si predstavujem ako seba.

-Padmasree: Väčšinou si predstavujem pri tweetovaní komunitu.

Spôsob a príprava našej komunikácie vychádza z toho, ako ciele chceme dosiahnuť. Či používame Twitter ako médium na šírenie správ, marketingový kanál, denník alebo sociálnu platformu.

Riadenie rôznorodého publika

Ako pri mnohých iných sociálnych sieťach, aj Twitter prináša fenomén "kontext kolaps". Ide o premiešavanie rôznych druhov publika. Naše príspevky môžu sledovať naši priatelia, rodina, kolegovia alebo úplne cudzí ľudia. Narážame na problém, ako zvoliť našu komunikáciu. Jedným zo súčasných riešení je zakladanie viacerých účtov, vytváranie prezývok alebo zakladanie "fake" účtov, na zakrytie pravej identity. Užívatelia následne rozdeľujú svoje publikum na viaceré časti a zvolia pre ne rôzne stratégie. Stávajú sa z nás herci, ktorí si ušijú na mieru svoje správanie na základe publika. Vytvárame si svoj priestor "pred oponou" (správanie na verejnosti, v práci) a "za oponou" (správanie doma, medzi priateľmi). Faktory, ktoré ovplyvňujú naše správanie závisia hlavne od publika – na priateľských väzbách, rôznom spoločenskom statuse alebo rozdielnej národnosti či rase. Pri bežných stretnutiach nemáme problém, tieto faktory rozoznávať. Ak s ich rozoznávaním nastane problém, môže vznikať napätie. Napríklad Afroamerický občiansky aktivista Stokely Carmichael, ktorý bojoval za práva černochov volil iné vyjadrovanie pri prejavoch pre černochov a iné pre belochov. Pri vystúpeniach v televízií alebo rozhlase si ale musel vybrať jeden z rétorických prejavov a počítať s následkami u jednej alebo druhej strany.

V súčasnej rôznorodej spoločnosti preto často politici a celebrity volia určitú neutralitu vo vyjadreniach. To ale tiež prináša problémy. Príkladom môže byť speváčka Madonna, ktorej image mohol byť vnímaný v jednom smere ako feministický a v druhom ako sexuálny.

Sme dôveryhodný?

Očakávané publikum ovplyvňuje to, ako ľudia tweetujú. Hlavným parametrom pri výbere tweetov je autenticita. Nie je možné, aby sme komunikovali cez viaceré účty a pritom boli autentický. Ak niečo autentické je, naopak niečo iné byť nemôže. Sme viac autentický ako členovia pracovného tímu alebo ako spoluhráči na futbale? O našej dôveryhodnosti rozhodujú osoby, ktoré nás sledujú. Napríklad fashionbloger, sa so svojím aktuálnym trendovým prehľadom o móde môže zdať pre jednu skupinu zaujímavý, pre druhú, ktorá ide rada "proti prúdu", zase nevhodným. K vyriešeniu problému autenticity by nám mali pomôcť seba-cenzúru a rovnováha.

Samocenzúra

Sú témy, ktoré užívatelia Twitteru považujú za nevhodné. Pri predstave o publiku, do ktorého patrí rodina, priatelia, kolegovia a v podstate všetci užívatelia označili za nie príliš vhodné kontroverzné témy a príliš osobnú tematiku. Zaradili sem aj osobné vzťahy, vzťahy na pracovisku a citlivé témy, ktoré môžu poškodiť ostatných. Objavil sa aj názor, že Twitter je sociálna sieť pre "profesionálov" a osobné vzťahy a problémy v rodine patria na Facebook alebo blogy. Z týchto tém je potom možné vydedukovať "nočnú moru" užívateľov a to najcitlivejšie publikum, ktoré pozostáva z rodičov, partnera a šéfa.

Kúpeľňové aktivity, romantika vo vzťahu, ohováranie zamestnávateľa

.-Nič príliš osobné. Príliš veľa informácií o sebe/ostatných. Okruhy ako náboženstvo, politika a šport.

Rovnováha

Pre užívateľov, ktorí sa snažia vybudovať si svoje publikum je potrebná rovnováha medzi osobnou dôveryhodnosťou a očakávaniami publika, ktoré treba monitorovať. Treba zvoliť správny pomer medzi informovaním o svojom osobnom a profesionálnom živote. Soraya Darabi sa vyjadrila, že sa neustále uvedomuje svojich followerov. Vie, že sa zaujímajú o médiá a marketing, ale stále sa snaží prispievať aj o jej záujmoch, o hudbe. Primárne ju sledujú kvôli marketingu, ale vie, že ich sekundárny záujem môže byť hudba. Oplatí sa tiež vedieť, koľko príspevkov vašim followerom vyhovuje. Soraya získava kritiku od svojich priateľov, ktorí jej poskytujú spätnú väzbu na príspevky.

-Pre mňa je dôveryhodné, keď sa správam ako človek. Tweety sú mix všetkého. Píšem o dobrom, zlom, súkromnom aj pracovnom.

-Mix pracovného a osobného života je zaujímavý. Súhlasím, že to vytvára dôveryhodnosť, ale niektorí to považujú za otravné.

Záujmové publikum

Publikum na Twitteri už nie je to tradičné, ktoré sedí pred televízorom alebo v divadle. Ani očakávané publikum, ktoré si predstavuje spisovateľ pri písaní knihy. Publikum na sociálnych sieťach je kombináciou tradičných foriem publika. Spisovateľskému sa podobá v tom, že sa autor internetových príspevkov určitým spôsobom snaží trafiť do vkusu očakávaného publika, prispôsobuje sa mu. Spoločným znakom televízneho a záujmového publika je jeho rôznorodosť a množstvo potenciálnych a reálnych divákov. Oproti televíznemu má záujmové publikum určitú konkrétnu identitu, ktorá sa skrýva za profilmi užívateľov a môžeme v nej nájsť rôzne prepojenia. Užívatelia Twitteru sa zameriavajú konkrétne na svojich followerov a upravujú informácie na základe toho, kto ich počúva.

Záver

Učíme sa, ako oddeľovať súkromné a pracovné príspevky, ako sa vysporiadať so statusom mikro-celebrity a udržať záujem publika. Avšak Twitter zvýrazňuje niektoré rozpory. Na jednej strane, sociálna sieť pre osobnú interakciu, na druhej strane kritika za zdieľanie pocitov, ktoré môžu potláčať interakcie. Podobne túžba mať fanúšikov a osobnú značku je protichodná so sebavyjadrením a dôvernými vzťahmi. Záujmové publikum vytvára nové možnosti pre medziľudské vzťahy, a tiež priestor na vznik konfliktov.