YouTube ako
druhú najnavštevovanejšiu službu internetu netreba osobitne predstavovať. Pôvodne
bol v roku 2005 vytvorený[1] na
to, aby umožnil verejnosti zdieľať domáce videá. Zameranie sa však veľmi rýchlo
akomodovalo potrebám používateľov. Na základe teórie prozument[2]
totiž ľudia obsah YouTubu produkujú i konzumujú zároveň, a teda môžu ako participanti
nahrávať či sledovať pridané hudobné videoklipy, hry, 360° videá alebo
napríklad 3D videá i ukážky budúcich filmov. Pod každým príspevkom je navyše
povolené pridávať komentáre, čo otvára
možnosti pre spätnú väzbu či diskusiu autorov so sledovateľmi videí.
Tempo,
akým sa služba stala všeobecne známou, sa podobá senzáciám, aké kedysi vyvolal
portál Azet so službou Pokec, alebo tiež icq a dnes Facebook, Twitter, MySpace
či Instagram. Úspešná služba je dnes súčasťou hlavného prúdu médií, keďže
prezentuje súčasnú populárnu kultúru. Vlastníkom je spoločnosť Google, ktorá ju
v roku 2006 od pôvodcov kúpila
za 1,65 miliardy dolárov. Za rýchlim rastom jej popularity môže byť podľa
jedného z tvorcov spolupráca štyroch faktorov: 1. zoznam odporúčaných videí po
každom vzhliadnutí nejakého videa; 2. pripojený link na email, ktorý umožňuje
zdieľať video; 3. možnosť komentovať príspevky; 4. vložený videoprehrávač.[3]
Participatívnu
kultúru, do ktorej YouTube vďaka svojim parametrom patrí, popisuje mnoho článkov,
vedeckých diskusií alebo publikácií.[4] Je
založená na vyššie spomínanom princípe prozumentov a tvorí základ konceptu
kolektívnej inteligencie. Tento pojem môžeme v rámci služby YouTube identifikovať
ako snahu rozšíriť kolektívne vedomie o vlastný pohľad na vec. Prispievateľ sa teda
riadi heslom Pierra Lévyho: „Nikto nemôže vedieť všetko, ale každý môže vedieť
niečo a tým že budeme zdieľať zdroje a kombinovať naše schopnosti, môžeme to
dať všetko dokopy.“[5]
Výhodou
masívneho audiovizuálneho prehliadača je nesporne prepojenosť s verejnosťou,
možnosť spätnej väzby, možnosť vzdelávať sa i zabávať. Naopak, množstvo ľudí,
ktorí sa zapájajú do diskusií, sledujú videá alebo pripájajú dennodenne
nekontrolovateľný objem obsahov, vedie k tomu, že nie je možné zabrániť šíreniu
nevhodných komentárov či záberov na videách. Môže dochádzať k porušeniu
autorských práv, šíreniu nejakej propagandy, paniky alebo paradoxne, ku
postupnej kolektívnej hlúposti (ohováraniu, hromadeniu jednoduchých informácií,
dezinformácií a pod.)[6]
V
súvislosti s používaním YouTubu je potrebné zdôrazniť, pre koho je služba
určená a aký má význam. Dochádza totiž k stretu korporátnych záujmov a záujmov
verejnosti. S ohľadom na všeobecné potreby sa však dá charakterizovať ako
vysoko-objemná stránka, vysielacia platforma, mediálny archív a sociálna sieť.[7]
Verejnosť
je s ohľadom na teóriu prozument považovaná za viac-menej aktívneho používateľa
YouTubu. Tento status môže byť, samozrejme, ovplyvnený mierou mediálnej a najmä
digitálnej gramotnosti. Od toho, či je participant schopný porozumieť nielen
obsahom, ale aj technológiám a nástrojom, ktoré služba využíva, závisí, do akej
miery sa medzi používateľmi prejaví generačná priepasť. Tá je podľa nášho
názoru jasne viditeľná v spôsobe,
akým jednotlivé generácie YouTube
používajú. Kým mladšie ročníky sú aktívnymi prispievateľmi, staršie sa
zameriavajú prakticky len na prehrávanie videí.
Čo
sa týka budúcnosti YouTubu, veľký úspech aktuálne slávia tzv. YouTuberi, ktorí
majú svoju vernú základňu fanúšikov. Fakt, že prakticky každý môže byť
YouTuber, pridáva tejto funkcii na atraktivite. Domnievame sa však, že i
napriek tomuto trendu, tu stále existuje príliš mnoho hrozieb, ktoré môžu
ovplyvniť popularitu YouTubu.
Ľudmila Gromadová
[1] zakladatelia zamestnanci PayPalu: Chad Hurley, Steve
Chen, Jawed Karim
[2] z angl. prosumer theory (pojem prvýkrát použil
futurológ Alvin Toffler v knihe Future Shock, 1970)
[3]
L. Gannes (2006) Jawed Karim: How YouTube Took Off.
[4] napr.: H. Jenkins (2008) Convergence culture; J.
Burgess and J. Green (2009) YouTube: Digital Media and Society Series
[5]
P. Lévy (1997) Collective Intelligence
[6] P. Lévy (2000) Kyberkultura
No comments:
Post a Comment