Viac hláv, viac rozumu

Toto slovenské prislovie by sa dalo použiť na jednoduchý a pritom presný opis pojmu kolektívna inteligencia. Príslovia sú vôbec studnicou ľudovej múdrosti, práve preto, že aj ony samotné su dieľom kolektívnej mysle. Ľudovej. Ak niečo nevedel jeden človek, pokojne ho k tomu doviedol druhý, či tretí ak ani ten, tak ich všetkých k tomu doviedla, niekedy aj cestou bolestných zážitkov, vlastná skúsenosť. A tak si ich kolektívne podávali ďalej. Z dediny do dediny, z jedného desaťročia do druhého.

Kolektívna myseľ, napriek tomu, že znie pomerne moderne a ako vystrihnutá so sci fi filmov (a áno, je to tak, za svoj rozvoj naozaj vďačí aj moderným technológiám, keďže v nejakom tom 19. storočí poznali sieť iba ako rybárske náčinie a o wikipedii nebolo ani chýru ani slychu) vo svojej podstate nieje moderný výmysel. On sa len v modernej dobe moderne pomenoval (collective inteligence, symbiotic inteligence, etc.) a obsadil aj moderné územie ako je internet.

V dávnych aj nie až tak dávnych časoch si ľudia rozprávali príbehy, či rozprávky. Existovalo/existuje veľa kultúr, ktoré si odovzdávajú svoju vieru, históriu, vedomosti vďaka hovorovej tradícii a schválne nezaznamenamenávali veci písomne. K slovám mali aj majú prístup temer všetci a na príbeh či poučnú bájku sa nabalili aj poznámky počúvajúcich. Rovnaké alebo podobné kultúry si to svoje povedomie a informácie (ktoré vždy boli cenené ale práve dnes, v našej dobe si uvedomujeme, že sú to najhodnotnejšie a správna informácia v správny čas môže pohnúť aj celou zemeguľou) a vďaka tomu boli schopné spolu komunikovať, obchodovať a rozvíjať sa. Slovami Pierra Lévyho ich antropologický priestor sa prepájal, svet sa stával akoby menším, vďaka spolupráci a prepájaniu spoločného poznania, inteligencie si boli ludia bližší.

Aj z toho vidíme, že ide o pojem sociologický a pre vývoj ľudskej spoločnosti nevyhnutný. Prvým antropologickým priestorom bola celá Zem, evolúciou a vývojom ľudskej spoločnosti sa tento priestor rozdelil. Vďaka neolitickej revolúcii už hlavným zdrojom obživy nebol lov ale poľnohospodárstvo. Vznikali osady, mestá a druhý antropologický priestor - teritóriá. S rozvojom obchodu a technológií prišiel tak dôležitý tretí, komoditný priestor. Svet sa akoby zmenšil, vznikol svetový trh, trhové hospodárstvo peniaze i pracovná sila sú v obehu. Podľa Lévyho už nebolo nutné kontrolovať hranice teritória. Omnoho dôležitejšie bolo kontrolovať práve pohyb, obeh týchto zdrojov. Nastal proces deteritorizácie. A ekonomika hýbe setom dodnes. S postupným vývojom ale prichádza otáznik a stvrtý priestor, knowledge space. Kolektívna inteligencia má jednoducho mnoho podôb a nielen v ľudskej spoločnosti.

Dalo by sa zájsť ešte ďalej. Táto všeobecná, kolektívna inteligencia nemusí byť špecifická len pre ľudí. V prírode sú tiež príklady, kde platí viac hláv viac rozumu (pre tých, čo by so spájaním zvierat a inteligencie polemizovali môžeme parafrázovať na viac tykadiel, istejšie prežitie druhu). Práve na kolektív a kolektívne predávané informácie môžu ľudia pozorovať na včelách, mravcoch.

Ľudská spoločnosť je samozrejme komplikovanejšia a človek je síce považovaný za tvora spoločenského, ale rozhodne je väčší individualista ako včela medonosná. Fakt je ale ten, že tak ako sa vyvíja ľudská spoločnosť tak sa tomuto vývoju prispôsobuje aj kolektívne vedomie a nedá sa oddeliť ani od ekonomických, či politických systémov. Tie, ktoré nie sú schopné kolektívneho myslenia vážne ohrozujú svoju životnosť. Znova sa môžeme obrátiť na Pierra Lévyho. Ten práve v tejto neschopnosti videl dôvod pádu totalitného socialistického systému. Byrokraticky riadený systém ekonomiky v socializme jednoducho nebol schopný udržať krok s technologickou a organizačnou evolúciou, ktorá prebehla v iných krajinách vďaka kolektívnej inteligencii. Tej totalitný systém schopný nebol.

V dnešnej dobe 21. storočia sa nám pod kolektívnou inteligenciou naozaj vybavia skôr počitače, ineternetová sieť, facebook, wikipedia. Jednoducho virtuálny svet, cez ktorý zdieľame práve to svoje vedomie. Práve tomuto svetu sa dostalo kritiky od Coryho Doctorowa (http://www.well.com/~doctorow/metacrap.htm), ktorý je toho názoru, že to jednoducho nefunguje tak ako má, pretože ľudia sú hlúpi, leniví a dokonca klamú. To všetko sťažuje zdieľanie kolektívnej inteligencie a tých správnych informácií. Cory Doctorow síce má pravdu, ale kolektívne vedomie je prispôsobivé a funguje aj v takomto prostredí, pretože čím viac hláv, tým skôr sa dostaneme k tým správnym informáciám.

Lucia Mitrová