Wednesday, November 30, 2016

YouTube je populárny už desať rokov



   
       YouTube ako druhú najnavštevovanejšiu službu internetu netreba osobitne predstavovať. Pôvodne bol v roku 2005 vytvorený[1] na to, aby umožnil verejnosti zdieľať domáce videá. Zameranie sa však veľmi rýchlo akomodovalo potrebám používateľov. Na základe teórie prozument[2] totiž ľudia obsah YouTubu produkujú i konzumujú zároveň, a teda môžu ako participanti nahrávať či sledovať pridané hudobné videoklipy, hry, 360° videá alebo napríklad 3D videá i ukážky budúcich filmov. Pod každým príspevkom je navyše povolené pridávať komentáre, čo  otvára možnosti pre spätnú väzbu či diskusiu autorov so sledovateľmi videí.
       Tempo, akým sa služba stala všeobecne známou, sa podobá senzáciám, aké kedysi vyvolal portál Azet so službou Pokec, alebo tiež icq a dnes Facebook, Twitter, MySpace či Instagram. Úspešná služba je dnes súčasťou hlavného prúdu médií, keďže prezentuje súčasnú populárnu kultúru. Vlastníkom je spoločnosť Google, ktorá ju v roku 2006 od pôvodcov kúpila za 1,65 miliardy dolárov. Za rýchlim rastom jej popularity môže byť podľa jedného z tvorcov spolupráca štyroch faktorov: 1. zoznam odporúčaných videí po každom vzhliadnutí nejakého videa; 2. pripojený link na email, ktorý umožňuje zdieľať video; 3. možnosť komentovať príspevky; 4. vložený videoprehrávač.[3]  
       Participatívnu kultúru, do ktorej YouTube vďaka svojim parametrom patrí, popisuje mnoho článkov, vedeckých diskusií alebo publikácií.[4] Je založená na vyššie spomínanom princípe prozumentov a tvorí základ konceptu kolektívnej inteligencie. Tento pojem môžeme v rámci služby YouTube identifikovať ako snahu rozšíriť kolektívne vedomie o vlastný pohľad na vec. Prispievateľ sa teda riadi heslom Pierra Lévyho: „Nikto nemôže vedieť všetko, ale každý môže vedieť niečo a tým že budeme zdieľať zdroje a kombinovať naše schopnosti, môžeme to dať všetko dokopy.“[5]
      Výhodou masívneho audiovizuálneho prehliadača je nesporne prepojenosť s verejnosťou, možnosť spätnej väzby, možnosť vzdelávať sa i zabávať. Naopak, množstvo ľudí, ktorí sa zapájajú do diskusií, sledujú videá alebo pripájajú dennodenne nekontrolovateľný objem obsahov, vedie k tomu, že nie je možné zabrániť šíreniu nevhodných komentárov či záberov na videách. Môže dochádzať k porušeniu autorských práv, šíreniu nejakej propagandy, paniky alebo paradoxne, ku postupnej kolektívnej hlúposti (ohováraniu, hromadeniu jednoduchých informácií, dezinformácií a pod.)[6]
         V súvislosti s používaním YouTubu je potrebné zdôrazniť, pre koho je služba určená a aký má význam. Dochádza totiž k stretu korporátnych záujmov a záujmov verejnosti. S ohľadom na všeobecné potreby sa však dá charakterizovať ako vysoko-objemná stránka, vysielacia platforma, mediálny archív a sociálna sieť.[7]
         Verejnosť je s ohľadom na teóriu prozument považovaná za viac-menej aktívneho používateľa YouTubu. Tento status môže byť, samozrejme, ovplyvnený mierou mediálnej a najmä digitálnej gramotnosti. Od toho, či je participant schopný porozumieť nielen obsahom, ale aj technológiám a nástrojom, ktoré služba využíva, závisí, do akej miery sa medzi používateľmi prejaví generačná priepasť. Tá je podľa nášho názoru jasne viditeľná v spôsobe,
akým jednotlivé generácie YouTube používajú. Kým mladšie ročníky sú aktívnymi prispievateľmi, staršie sa zameriavajú prakticky len na prehrávanie videí.
         Čo sa týka budúcnosti YouTubu, veľký úspech aktuálne slávia tzv. YouTuberi, ktorí majú svoju vernú základňu fanúšikov. Fakt, že prakticky každý môže byť YouTuber, pridáva tejto funkcii na atraktivite. Domnievame sa však, že i napriek tomuto trendu, tu stále existuje príliš mnoho hrozieb, ktoré môžu ovplyvniť popularitu YouTubu.

                                                                                                                    

                                                            Ľudmila Gromadová



[1] zakladatelia zamestnanci PayPalu: Chad Hurley, Steve Chen, Jawed Karim

[2] z angl. prosumer theory (pojem prvýkrát použil futurológ Alvin Toffler v knihe Future Shock, 1970)

[3] L. Gannes (2006) Jawed Karim: How YouTube Took Off.

[4] napr.: H. Jenkins (2008) Convergence culture; J. Burgess and J. Green (2009) YouTube: Digital Media and Society Series

[5] P. Lévy (1997) Collective Intelligence

[6] P. Lévy (2000) Kyberkultura


[7] J. Burgess and J. Green (2009) YouTube: Digital Media and Society Series


No comments:

Post a Comment