Technology gave it and technology took it away

„Before the radio & record came along, the only way that people made money from making music was standing in the hall and looking charismatic. In fact, technology gave it and technology took it away.“ Slová Coryho Doctorowa, kritika zaoberajúceho sa digitálnou kultúrou na téma hudobného priemyslu, copywritu, editovania, mashup-u.

Remix Boing Boing „RiP: A Remix Manifesto“ uverejnený Xeni Jardin na Boing Boing z 19. marca, http://www.boingboing.net/2009/03/15-week/ je ako uvádza „remix of a remix of a remix! We are nothing if not meta around here“. Vcelku zaujímavý pohľad na kultúru editovania, reeditovania, skladania, miešania, mashupu. Polemiky nad autorským právom, veľkými nadnárodnými spoločnosťami tvoriacimi a vytvárajúcimi súčasný kultúrny priemysel. Agitácie k bojkotu, reakciám, vlastným remixom, spoluremixom, dokonalé využitie samotného kritizovaného produktu na podporu neho samotného a komunikáciu idey.

Najprv by sme si však mohli priblížiť, čo vlastne mashup je. Asi sa nenájde nikto, kto by tento pojem dokázal vysvetliť s tak vtipnou jednoduchosťou ako Sue Teller svojou názornou ukážkou: http://www.youtube.com/watch?v=A4uyN5rQbbU

Mashup, alebo niektorými nazývaná „miešanica“, sa netýka len hudby. Podstatou mashupu je kombinácia rôznych aplikačných rozhraní, ktoré sú v rámci väčšiny Web 2.0 služieb ponúkané k voľnému využitiu. Bez akéhokoľvek zložitého programovania si každý môže vytvoriť svoje vlastné aplikácie. Jedná sa o systémovú obmenu existujúcich trendov, no je však technológiou, ktorá u nás ešte nie je veľmi udomácnená. Podľa Gartnerovej Hyper krivky sa mashup nachádza na vrchole objavujúcich sa technológií.





Čo však stojí za hlbšie zamyslenie je výrok Coryho hneď v úvode: „Technology gives it, technology takes it away.“ Rovnako ako v oblasti internetu samotného, povahy tohoto média ako platformy pre zdieľanie spoločného, možno až v poslednom období skúmajúc kým vytvoreného obsahu, sa nemôžeme nestretnúť s otázkou autorstva a polemiky nad povahou autorského diela. Nechcem vôbec spochybňovať dôležitosť tejto otázky, ktorú môžeme vidieť rozvitú v ďalších aktivitách: http://www.ripremix.com/.

No fakt, ktorý sa skrýva za týmto výrokom, odrážajúci povahu tejto technológie, alebo skôr technológií obecne, odkazuje aj na iné. Je asi zjavné, že dopadmi, aspektmi a vplyvom médií sa zaoberá veľa autorov, alebo sa skôr snaží polemizovať nad ich účinkami. No v tomto prípade Cory Doctorow naráža na iné aspekty. Finančný tok a súboj článkov reťazca: dielo, technológia, autor, príjemca. Kto udáva tempo tomuto cyklu, kto ho riadi, ovláda. To čo nám technológia umožnila si berie spať v podobe dane, ktorú za to musíme platiť. Každá sociálna zmena niečo stojí. Každé nadobudnutie, získanie niečoho, je zároveň aj stratou. A v tomto prípade to, čo nám technológia kedysi umožnila, určité zrútenie jednej bariéry sa nám vracia v podobe bariéry novej.

Málokto skutočne vo svojej podstate kriticky vnímal výhody hudobného, alebo celkovo kultúrneho priemyslu v spojitosti s rozvojom informovanosti a dostupnosti obsahu prostredníctvom rozvoja médií. To čo nám tento rozvoj umožnil, a to že už nemusíme postávať v staničných halách s hudobným nástrojom v ruke a bojovať o pozornosť (aj keď pre niekoho ešte stále slušná forma živobytia), sme prijali s akousi samozrejmosťou a veľmi radi a rýchlo sme si na to zvykli. Takmer nikoho už nenapadne si „fyzicky“ posielať hudbu, alebo v prípade záujmu čakať na jej „fyzické“ vypočutie si. Rovnako sa však veľmi málo ľudí zamýšľa nad faktom, kto to zaplatí. Už raz klasická otázka tržnej ekonomiky.

Useful links:
http://www.goodcopybadcopy.net/about
http://www.newyorker.com/archive/2005/01/10/050110crmu_music